Charitatívne nákupy – Klenová a Snina

Charitatívne nákupy – Klenová a Snina

Pekný večer z dedinky Ladomírov (mrknite na mape) 🙂
Dnes som sa trochu rozpísal. Prepáčte mi to, prosím, ale je toho veľa (vecného, ale aj emotívneho), s čím sa chcem s vami podeliť… Dnes sa mi totiž striedali pocity ako hokejisti na striedačke – radosť aj trochu slzy – no všetky príjemné…

Do Základnej školy v Klenovej (takmer pri ukrajinskej hranici) dnes museli o dva dni skôr zavolať rusínskeho Mikuláša a zakomponovať do programu Danku, aby sme ju nenápadne aj s maminou vmanipulovali do nášho plánu 🙂 Prekvapenie vyšlo! 🙂 Obe boli zaskočené, prekvapené aj dojaté. A evidentne im to dopriala celá škola. Inak, detváky mali skvelý program, dali ho ako veľkí profíci bez jedinej chybičky. Akurát, keď dvojica chalanov spustila záverečnú vinšovačku v rusínčine, občas som sa strácal 🙂

Malý šok sme asi spôsobili aj malému Jakubkovi a jeho mamine, keď som ich prepadol v ZŠ na Študentskej ulici v Snine. S veľkým rešpektom som vchádzal do zborovne, aby som učiteľom zaželal pekné sviatky a zvrtlo sa to na skvelé, príjemné aj veselé stretnutie 🙂

Dnešné nákupy a deň s Jakubkom a Dankou vo mne budú ešte dlho doznievať… Kým maminy nakupovali v sprievode učiteľov svojich detí potraviny a iné potrebné veci do domácnosti, ja s deťmi sme vyberali mydlá, šampóny, zubné pasty, samozrejme sladkosti a aj nejaké hračky. Bolo dojemné sledovať, ako vyberajú vianočné darčeky aj pre svojich súrodencov. Jakubko je utiahnutý a tichý chlapec, veľmi nesmelo si vyberal a potom precízne ukladal veci do košíka. Oči mu zažiarili pri obyčajných slaných čipsoch a keby ste ho videli, keď sme mu dali možnosť vybrať si nejakú hračku… Vôbec nešiel po legách či elektronických hračkách… Šťastný siahol po obyčajnom a jednoduchom autobuse, ktorý nemal ani zotrvačník…
A rovnako ma „potrápila“ Danka. Stále som ju musel vracať k regálom a prosiť, aby ešte niečo priložila do košíka. Stále opakovala, že už stačí, že už je toho v košíku veľa…

Ak niekto hovorí, že na Východe nič nie je, tak naopak, je – chudoba, ale aj skromní a vďační ľudia… Danka je toho dôkazom. A rovnako Jakubko. Takmer vôbec nerozpráva. Ale keď ma pri vynášaní nákupov z ničoho nič niekoľkokrát prišiel objať, asi tým povedal všetko…

Toto objatie ako vďaka patrí všetkým mojim priateľom a ľuďom, ktorí dnes boli súčasťou tohto prekvapenia:

Ďakujem Emílii Štofíkovej, skvelej pani učiteľke, ktorá vedie činnosť Detskej organizácie Fénix v Klenovej (Detská organizácia FÉNIX), rovnako pani riaditeľke Marcele Ruňaninovej a ostatným kolegom učiteľom.
Ďakujem oduševneným a obetavým manželom Ľubke a Jožkovi Talarovičovčom, ktorí sa celý život venujú deťom a stoja za krásnymi aktivitami Detskej organizácie Fénix v Snine. Rovnako Jaroslavovi Kimákovi, triednemu učiteľovi malého Jakubka, nielen za dnešnú pomoc a starostlivosť o chlapca. Vďaka za podporu aj všetkým učiteľom a vedeniu ZŠ na Študentskej ulici v Snine.
Veľká úcta aj vedeniu a zamestnancom Hypermarketu Tesco v Snine. Krásne sa o nás starali a aj oni obom rodinám pripravili prekvapenie.

A znova veľká vďaka mojim priateľom, ktorí aj na dnešné nákupy prispeli a Vladimirovi Maňkovi a Soni Šáliovej z OZ Štvorlístok deťom (www.stvorlistokdetom.sk).

A zajtra sa presúvam ďalej… Vianoce sa blížia, prekvapenia pokračujú 🙂

Pridaj komentár