Plný vozík – Galanta

Plný vozík – Galanta

Jedno plánované a milión ďalších nečakaných prekvapení… 😀

Maťo má 15 rokov. Žije s ocinom a babičkou. Tatino má vážne problémy so srdcom a po vyše 20 rokoch náročnej práce skončil na invalidnom dôchodku. Napriek všetkému sa o syna vzorne stará a dal by mu aj to posledné. Radšej dopraje jemu, ako sebe (osobne som sa o tom presvedčil). Babička je tiež vážne chorá, ťažká práca sa odrazila na jej chorých nohách, sama prejde len niekoľko krokov. Žijú skromne, v útulnom a čistom bytíku na sídlisku v Galante. Maťo sa vynikajúco učí a od septembra nastúpil na strednú školu. Je to veľmi skromný, slušný, pokorný a vyrovnaný chalan, ktorý už teraz vie, že chce ísť študovať svoj vysnívaný odbor aj na vysokú školu…

Keď dnes ráno Maťo so svojím ocinom prichádzali do Základnej školy na Mierovej ulici v Galante, ktorú ešte donedávna navštevoval, netušili, čo ich čaká… 😀

Pani učiteľky aj s pani riaditeľkou ich vylákali do školy pod zámienkou, že musia podpísať dôležité dokumenty. V skutočnosti sme ich s mojimi priateľmi Sonkou a Peťom Hlôškovými naložili do auta, pričom ešte stále nevedeli, čo sa bude diať. Až pred galantským Tescom sme im priznali naše úmysly… 😀
Tam sa k nám pridal riaditeľ hypermarketu Maroš Fúska, ktorý nám pomohol nielen s nákupmi, ale aj s ich vyložením, pozval nás všetkých na zákusky a dokonca na počkanie zohnal invalidný vozík pre chorú babičku, ktorá je pre svoj zdravotný stav už druhý rok doslova uväznená v byte na 5. poschodí. Vďaka vozíčku tak konečne bude môcť ísť na čerstvý vzduch…

Keď nám Maťo prezradil, že má priateľku, viac nám nebolo treba. Nabalili sme zákusky, Sonka kúpila kyticu ruží a spoločne sme išli počkať jeho priateľku pred školu… 🙂
Bolo to vtipné, keď som jeho priateľku lákal k dodávke a presviedčal, že som dobrý ujo… 🙂 Verila mi. Asi som naozaj dôveryhodný typ… 🙂 Keď som otvoril dvere na aute a zbadala v ňom Maťa, stali sme sa svedkami takej úprimnej radosti a šťastia dvoch mladých ľudí, že nám naskakovali zimomriavky a tisla slza do očí. Pre taketo chvíle treba žiť…😀 (určite chápete, že fotky z tejto časti zážitkov si s ohľadom na mladý pár nechávame len pre seba 🙂)

Toto bol aj pre mňa krásny a veľmi emotívny deň…

Ďakujem pani učiteľkám Jolane Rakickej a Terezke Puterovej, ktoré vedú činnosť Detskej organizácie Fénix v Galante za to, že vybrali Maťa a jeho rodinu. Vybrali správne. Hádam sme im spoločne aspoň trošku pomohli… Ďakujem im, aj pani riaditeľke Základnej školy na Mierovej ulici v Galante Ulrike Ranincovej, za dômyselne premyslenú stratégiu a pomoc pri zorganizovaní prekvapenia. Ďakujem zamestnancom a špeciálne riaditeľovi Hypermarketu Tesco v Galante Marošovi Fúskovi za jeho neskutočný ľudský prístup. A obrovská vďaka patrí Sonke a Peťovi Hlôškovcom z Trnavy – za to, že hoci sami majú dosť starostí, prevzali na seba kompletne celý účet za nákup pre Maťa, jeho tatina a babičku, za ich čas a spolupáchateľstvo na všetkých prekvapeniach… 🙂

Galanta bola mojou prvou zastávkou. Spolu s Detskou organizáciou Fénix sme vybrali ďalších desať rodín z celého Slovenska, ktoré to v živote nemali a nemajú ľahké a ktorým sa pokúsime ešte v tomto roku urobiť aspoň jeden deň o niečo krajší. Veľmi sa na to teším! 🙂

Pridaj komentár