Na včerajšiu cestu na akciu v živote nezabudnem… 😃 Rovnako, ako na miesto, kde sa konala a na to, aké emócie vo mne vyvolalo… 🙂
Včera sme išli na jedno skvelé podujatie štyria. V jednom aute. Ja a tri moje šarmantné kolegyne z RTVS – Katka Brychtová, Petra Bernasovská a Barbara Štubňová. Akože, tri ženy som už v aute viezol, ale nie tri moderátorky… 😃 Pred Trnavou sa riešili operácie očí, za Trnavou nechty, pri Piešťanoch čokoládové masáže a zvyšok cesty si nepamätám… 😃 Ono, ako by ste počúvali z rádia nejaký podcast, ibaže ste ho mali naživo… 🙂
Ale nie, bola to úžasná jazda, stále sme sa smiali a už to bolo znamenie, že to bude super večer… 😃
Keď sme prišli do cieľa, do lomu na Vrchu Butkov nad obcou Ladce neďaleko Ilavy, onemeli sme…Nádherný amfiteáter v úchvatnom prostredí lomu s božským výhľadom… Veď, pozrite na tie fotografie…V živote som v takom nádhernom prostredí nemoderoval.. Nehovoriac o divákoch a atmosfére…
Včera sa konal v poradí 11-ty koncert Hudba bez bariér. Jeho organizátorom je môj skvelý priateľ Miroslav Bulovsky z OZ Parasport24. Už roky mi pomáha v mojich projektoch a som veľmi rád, že som mu to mohol aspoň takto takto oplatiť…
Za nádherného západu Slnka sa na pódiu striedali skvelí umelci a deti, ktoré nechodili, a dnes chodia vďaka pomoci fyzioterapeuta Jaroslava Dulinu. Tento neuveriteľne skromný chlapík ich doslova postavil na nohy. Keď sme jeho a Mirka Buľovského predstavili publiku, zažili sme čosi výnimočné – nevyžiadané, úplne spontánne standing ovation… Bolo to emočne veľmi silné podujatie. Ťažko sa moderovalo pri pohľade na slzy v očiach divákov, keď sa tisli do očí nám a zažil som moment, kedy mi stiahlo hrdlo a chvíľu som nedokázal zo seba dostať ani slov… Diváci mi, našťastie, pomohli…
A pomohli aj k nádhernému výsledku zbierky, vďaka ktorej bude môcť Parasport24 a Jaro Dulina môcť pomáhať ďalším deťom, aby mohli chodiť, alebo opäť chodiť…
Skrátka, bolo tisíc momentov, ktoré zo včerajšieho podujatia urobili absolútne výnimočný a nezabudnuteľný zážitok… A nielen pre mňa…
